Veronika Velitšová
Zjesenieva sa
Príroda sa opäť raz sfarbila do jesenista. Akoby len niekto vymenil farebné sklá na okuliaroch a človek sa začal pozerať na svet s iným nádychom. Lístie opadáva zo stromov a spolu s ním opadáva čosi aj vo mne. Dopadá na studené chodníky a šuští pod nohami. Zbierajú ho deti a doma odtláčajú na papier. Dni sú oveľa chladnejšie aj keď sa zdá, že slnko sa zubí stále doširoka, preto ich rodičia omotávajú hrubými šálmi cez ktoré ich sotva vidno. Stavajú figúrky z gaštanov a tešia sa na prvý sneh.