reklama

Zjesenieva sa

Príroda sa opäť raz sfarbila do jesenista. Akoby len niekto vymenil farebné sklá na okuliaroch a človek sa začal pozerať na svet s iným nádychom. Lístie opadáva zo stromov a spolu s ním opadáva čosi aj vo mne. Dopadá na studené chodníky a šuští pod nohami. Zbierajú ho deti a doma odtláčajú na papier. Dni sú oveľa chladnejšie aj keď sa zdá, že slnko sa zubí stále doširoka, preto ich rodičia omotávajú hrubými šálmi cez ktoré ich sotva vidno. Stavajú figúrky z gaštanov a tešia sa na prvý sneh.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)
Obrázok blogu

Čas, kedy slnko zapadá skoro. Uteká, akoby sa nevedelo dočkať, kedy ho vystrieda mesiac. Ráno však dlho vyspáva, pomaly sa pripravuje na to, že ho bude vidno čoraz menej. Preto sa budím do hmlistého rána. Tajomná sivosť všade navôkol. Večer ma zase na spánok odprevádza spln. Nočná obloha plná jasných hviezd. Nedá sa na ne však už dívať dlho. Horúce letné noci, ktoré na to boli ako stvorené, sú už dávno v nenávratne.

Do okna mi hľadí smutná vŕba. Pohupuje svojimi vetvami do rytmu pofukujúceho vánku. Mám chuť ísť ju objať. Nech už viac nesmúti. Keby som bola smutná, tiež by som to chcela.

Keď sa obzerám okolo nachvíľu zapochybujem. V takýchto sivých farbách sa mi väčšinou len sníva. Ale teraz sa to deje naozaj. Márne hľadám veselosť. Odtiene radosti. Náhle spoza oblakov čosi vykukne. Svet sa rozjasní a ja zabúdam na ten pocit melanchólie.

Pivnice sa zapĺňajú zemiakmi a posledným ovocím, lebo zima bude dlhá. Domy zase tekvicovými výzdobami a regály obchodov vencami a sviečkami.
Aj v kníhkupectvách je zrazu akosi plnšie. Ľudia si robia aj iné zásoby na zimu.
Podniky vymenili studené nápoje so slamkou za teplý čaj s rumom a čoskoro nastúpi aj obdobie punču, ktorého vôňa sa bude vznášať námestiami.

Po zemi sa kotúľajú orechové škrupiny a celú sobotu počúvam len zvuk pílenia dreva. Všímam si stále viac komínov z ktorých stúpa dym až kdesi do nekonečna.  Dokonca stretnem kominára a tak rýchlo hľadám gombičku.

Najkrajšie sú prechádzky po lese. Všade je akosi viac zveri. Ale ja vnímam len pavučiny vo vzduchu, ktoré ma napĺňajú pokojom pri predstave babieho leta. Ani rádia už nehrajú rovnaké hity. Všetko sa akosi spomalilo.

Predtým sa ale všetci rozhodli, že jeseň privítajú na jarmoku. Každý rok je tam to isté, ale aj tak akési iné. Mojou povinnou výbavou je medovníkové srdiečko a fľaša medoviny.

A tak opäť spomínam ako dlho trvala tá minuloročná...
A tak opäť otváram knihu presne na tom istom mieste, kde som záložku nechala minulý rok...
A tak opäť sadám k oknu a pozerám, ako sa všetko mení...



Veronika Velitšová

Veronika Velitšová

Bloger 
  • Počet článkov:  4
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Potichu sedím pri okne, pozerám, ako padá lístie, kvitnú kvety , prichádzajú a miznú ročné obdobia Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu